Skoro každý človek túži po kráse, po umeleckých zážitkoch, má rád umenie. No nie na každého pôsobí umenie rovnako a nie každý rovnako umenie vníma. Aj keď umelecká tvorba nie je pre mnohých ani profesiou, ani povolaním, nepovažujú umenie len za pôsobiaci subjekt, ale sami vytvárajú nové estetické hodnoty nielen pre vlastné vnútorné uspokojenie, pre zachytenie svojich myšlienok a pocitov, pre rozvoj svojich tvorivých schopností, ale aj pre potešenie iných. Jednak svojich blízkych, ale aj pre radosť širšej verejnosti.
Výtvarný prejav vo všetkých svojich druhoch, žánroch a technikách patrí dnes aj k obľúbenému koníčku. K ľuďom, ktorí sa s tvorivým zaujatím venujú výtvarnému prejavu popri svojom zamestnaní, patria aj Kamil Leštach a Miloslav Turzák z Popradu. Popri rodinnej príbuznosti spája ich rovnaký tvorivý záujem, podobné tematické žánre a to krajiny, dedinské a mestské zákutia i portrét, hoci spôsoby výtvarného prejavu i použitie výtvarnej techniky sú rozdielne. Svoju príbuznosť potvrdili aj dvomi spoločnými výstavami.
Kamil Leštach sa síce narodil v Ružomberku (1944), ale od roku 1945 žije v Poprade. Tu absolvoval základnú i strednú školu (SVŠ). V rokoch 1961-66 študuje výtvarnú výchovu na FF UPJŠ v Prešove. Po ukončení štúdií pracuje dva roky v Dome pionierov v Poprade ako metodik, vedúci výtvarných krúžkov i ako propagačný výtvarník. V tomto období - spomínam si, vznikajú jeho prvé samostatné výtvarné pokusy. Jeho talent a tvorivosť boli už vtedy uňho zjavné. No toto obdobie bolo veľmi krátke. Leštach bol aj talentovaným hudobníkom v oblasti populárnej hudby, ktorá uňho zvíťazila, a tak v rokoch 1968-72 pôsobí ako profesionálny muzikant v zahraničí a výtvarnú tvorbu odkladá do zásuvky stola i podvedomia.
V rokoch 1972-91 pracoval ako pedagóg na chemickej priemyslovke vo Svite. Tu nastáva obdobie nového rozbiehania sa vo výtvarnej tvorbe, obdobie hľadania vlastného štýlu, overovania rôznych výtvarných techník, kryštalizácie námetov. Tvorí sám, nezúčastňuje sa ani okresných neprofesionálnych súťaží, občas iba výstav z tvorby pedagógov. Posledných päť rokov pôsobí ako pedagóg na Zdravotnej škole v Poprade a v tomto období možno uňho postrehnúť aj väčšiu tvorivú frekvenciu, čo potvrdzujú dve samostatné výstavy, no hlavne zlepšenie kvality tvorby i jednotnosť výtvarného štýlu, čo napokon potvrdzuje výber z tvorby aj na tejto výstave.
Leštach vo svojom výtvarnom prejave používa dve základné techniky - kresbu a maľbu. Kresbu ceruzkou a uhlíkom k reálnym záznamom hlavne prímestských krajinárskych motívov, respektíve k záznamu či štúdii portrétu, detskej figúry a ženského aktu. Nosným vyjadrovacím prostriedkom je preňho maľba a to olejom, polomastným pastelom, no najmä akvarelom. Aj tematicky je zameraný iba na jeden okruh - na krajinu. Leštach je dobrý kresliar, a tak neprekvapuje, že pastelom a ľahkosťou zachytáva impresie krajinárskych zákutí i panorám. Jesenné i zimné krajiny, spišskosobotské etudy a uličky s typickou architektúrou sobotských remeselníkov zachytáva temperovou maľbou. Tu sa najmarkantnejšie prejavuje istá črta Leštachovho rukopisu - budovanie obrazu pomocou presnejšie tvarovaných plôch a čiar, geometrických plôch a čiar v kontrastných farebných tónoch. V niektorých prípadoch tu cítiť tvrdšie, dekoratívne poňatie obrazu.
Snáď istá blokovitosť tatranských žulových brál evokuje Leštacha k podobnému rukopisu aj v akvarelových maľbách s vysokohorským tatranským motívom. Avšak materské zákutia Spišskej Soboty, no najmä zákutia v parkoch, pri riekach a jazerách, v lesoch Slovenského raja, kde využíva obrovskú farebnú škálu mäkkých teplých jesenných listnáčov, rumovísk, tráv a vodných odleskov, dávajú v plnej miere vyznieť priezračnosti, ľahkosti, jemnosti akvarelu i technickej zručnosti autora. Tu sa Leštachovi najlepšie podarilo zachytiť prchavosť nálady, pocitov i dojmov z prebásnenej skutočnosti. Tu najvyššie, myslím si, posunul aj latku svojich tvorivých schopností. V týchto akvareloch aj najviac využíva optimistickú farebnosť palety, ktorá je v menšej či väčšej miere príznačná v celej jeho maliarskej tvorbe. I keď vieme, že sa venuje aj olejomaľbám, na tejto výstave ich nepredkladá, vystavená kolekcia prezentuje kresby, pastely, tempery, no hlavne akvarely.
Druhým vystavujúcim autorom je Miloslav Turzák. Jeho cesty k výtvarnému prejavu sú však odlišné. Narodil sa v Poprade - Veľkej (21. 11. 1956) a tu aj absolvoval základnú školu. Istú náklonnosť i výtvarnú tvorivosť nadobudol i rozvíjal po boku svojho otca, dlhoročného výtvarného pedagóga a maliara tatranských i podtatranských motívov - Samuela Turzáka. Nechýbalo veľa, aby študoval výtvarný smer, no nakoniec absolvoval Strednú školu spoloč. stravovania v Poprade. A to vlastne nasmerovalo jeho zamestnanie do prevádzok cestovného ruchu v Tatranskej Lomnici. Neskôr pracoval na ONV - odbor cestovného ruchu a v súčasnosti v podnikateľskej firme.
V druhej polovici 80. rokov sa stáva členom výtvarného krúžku pri ZK ROH Vagónky v Poprade. Tvorivá i výstavná aktivita tohto kolektívu formuje a posúva aj Turzákovu tvorbu. Od roku 1987 sa zúčastňuje spoločných klubových výstav, okresných súťaží a prehliadok neprofesionálnej tvorby, kde získal aj ocenenia. Realizoval viacero autorských výstav, väčšinou vo dvojici (so Šramkom, Turzákom st., Leštachom).
Technické vyjadrovacie prostriedky, aj tematický okruh je u Turzáka tiež vyhranený. Uhol, suchú sépiu používa na štúdie portrétov, stromov, lesných zákutí a krajín. Pastel, no hlavne olej pri krajinárskych motívoch. V čase pôsobenia vo výtvarnom klube bol jeho tematický záber o čosi rôznorodejší - spomeniem len rozprávky zo Zamaguria, zátišia, kytice, popradské motívy, v poslednom období sú to prevažne krajinárske motívy. Tatranská krajina, Levočské pohorie, Slovenský raj, lesné zákutia, poézia medzí a strnísk, dedinské zákutia a vôbec krajina Spiša, to je tematický okruh Turzákových olejomalieb. I farebnosť obrazov je zemitá. Okrovožlté, okrovohnedé, zelené a červenohnedé tóny podčiarkujú charakter spišskej krajiny. Táto farebná škála, pastózna maľba a celková nálada obrazov zvlášť emotívne súzvučia v dedinských motívoch s romantickým i sociálnym podtextom, čo naznačuje náročnejšie možnosti i ciele Turzákovej tvorby do budúcnosti.